Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som Vás pri príležitosti dnešného dňa, ktorý je venovaný a patrí všetkým učiteľom, srdečne pozdravila. Ak by bolo bývalo všetko tak, ako bolo naplánované, boli by sme v týchto dňoch oslávili Deň učiteľov spolu, tak ako každý rok. Pôvodným zámerom vedenia školy bolo usporiadať spoločné stretnutie, na ktorom by sme mali možnosť vymeniť si názory, skúsenosti a diskutovať o veciach, ktoré Vás trápia či tešia.
Pandémia koronavírusu, ktorá popri mnohých krajinách sveta zasiahla aj Slovensko, však zmenila nielen tento plán, ale zmenila aj všeličo iné. Popri tom najbolestivejšom, že ľudí obrala o zdravie a mnohých aj o to najcennejšie, o život, ukázala už doteraz aj to, že nikdy si nemôžeme byť istí v ničom, a teda ani v tom, že je teraz bezpečne, pretože všetko sa môže veľmi rýchlo zmeniť v presný opak.
Popri ohrození na životoch, popri ekonomickom ohrození, ktoré tiež môže mať fatálne dôsledky, nás núti zamýšľať sa nad tým, či všeličo z toho, čo sme robili a robíme, bolo dobré a správne a chtiac-nechtiac aj nad tým, či rovnako správnou je aj hierarchia našich hodnôt.
Zaiste, každý má právo na tú svoju. Asi je aj správne, že nie každý to isté považujeme za najdôležitejšie. Ak by sme ale v tomto smere urobili anketu, verím, že tých najpodstatnejších priorít by nebolo veľa a na tých najpodstatnejších by sme sa mnohí vedeli zhodnúť.
Ale asi za najdôležitejšie zo všetkého treba považovať starostlivosť o človeka.
Pre toho, kto sa vie a dokáže o seba postarať sám, je dôležité vytvoriť podmienky na to, aby to mohol plnohodnotne zvládať aj naďalej a tým, ktorí to nevedia, ešte nemôžu, alebo už nemôžu a nedokážu, je potrebné pomôcť.
Mladá generácia je tou, o ktorú sa vždy bolo, je a bude potrebné dobre sa starať, a práve v tom, sme my, pedagogickí pracovníci školy, nenahraditeľní, čo v plnej miere potvrdzuje aj dnešná doba ovplyvnená domácou karanténou.
Zvládať deti, ktoré sa zo dňa na deň ocitli v domácej izolácii spolu s rodičmi bez akejkoľvek prípravy na túto situáciu, je často zložité a komplikované. A tak si nejeden rodič, ktorý doma okrem detí musí zvládať aj home office, neraz spomenie na prácu učiteľa. Na učiteľské povolanie ako také, ktoré v sebe okrem vzdelávania zahŕňa aj výchovu a celý komplex činností, ktoré rodičia často ani nevnímajú. V tomto období však v ponímaní rodičov i verejnosti povolanie učiteľ nadobúda význam, ktorý mu v spoločnosti právom patril a v ostatných rokoch bolo cítiť jeho degradáciu.
Milí pedagogickí pracovníci - oceňujem váš profesionálny a ľudský prístup k svojim povinnostiam, nasadenie, s akým pristupujete k tejto svojej činnosti. Viem, že pre väčšinu z vás je práca aj záľubou, čo sa prejavuje aj na výsledkoch vašej práce.
Túto príležitosť využívam aj na poďakovanie všetkým, ktorí sa sami iniciatívne pustili do mnohých aktivít. Preberanie učiva zabezpečujú elektronickou formou, vymýšľajú rôzne ďalšie aktivity, aby žiaci doma nielen naberali nové vedomosti, ale aj zmysluplne trávili čas.
Škola je inštitúcia, ktorú netvoria len učitelia a žiaci. Je to ustanovizeň, ktorá by nemohla fungovať bez takých ľudí, ako sú správni zamestnanci – ekonómky, kuchárky, upratovači, školníci či údržbári. Jedni sa starajú o bezproblémový chod školy, zabezpečujú čistotu, poriadok, druhí hospodária s našimi financiami a tí ďalší dohliadajú na to, aby bola naša strava nielen zdravá, ale i pestrá a chutná.
Vážení nepedagogickí pracovníci, vážime si vašu prácu, bez ktorej si fungovanie školy naozaj nevieme predstaviť.
Chcem veriť, že čas obmedzení, ktorý práve prežívame, čoskoro skončí a ja budem mať možnosť Vám poďakovať aj osobne. Zatiaľ, prosím, prijmite aspoň túto formu prejavu môjho uznania a vďačnosti.
Vážení kolegovia, ďakujem Vám všetkým za prácu, ktorá pomáha robiť našu školu lepšou, kvalitnejšou a modernejšou. Do nasledujúcich dní, týždňov a mesiacov vám želám, najmä však pevné zdravie, úspech, adekvátne docenenie, tiež dostatok trpezlivosti a ústretových rodičov.
S úctou Pogádlová Ľudmila
